Pracovať ako kurátorka v Slovenskej národnej galérii (SNG) bola pre ňu ako pre študentku dejín umenia vysnená práca. Práve pre to sa vrátila po rokoch štúdií zo zahraničia. Junior kurátorka KAJA ROŠKO (JURČIŠINOVÁ) pracovala v SNG od roku 2023, skončila v nej k 1. októbru.
Keď do SNG nastupovala počas vedenia bývalej riaditeľky galérie Alexandry Kusej, galéria bola podľa nej od rána do večera vo švungu, neustále sa niečo nové plánovalo a organizovalo, v nedeľu večer sa nevedela dočkať do práce. Teraz sú však chodby prázdne, porady sa sľubujú a rušia, návštevnosť je viditeľne a citeľne menšia a SNG sa zmenila na mesto duchov, vraví.
„Atmosféra, ktorá v SNG vládne po minuloročnom odchode kolegov a kolegýň, je bezútešná. Zvyšný tím, ktorý zostal, sa triešti. Kľúčové pozície ešte drží hŕstka ľudí. Otázkou je, čo bude potom, keď odídu,“ opisuje. „Aj keď možno mal niekto z nás ,preživších‘ nádeje, že sa galéria bude budovať ďalej, zostali nenaplnené.“
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo z galérie odišla a prečo v nej zostávala aj po hromadnom odchode kolegov a kolegýň.
- Či sa chystajú z SNG odísť aj ďalší zamestnanci.
- Aká je teraz v SNG atmosféra.
- Aké má galéria plány na ďalšie výstavy.
- V akom stave sú zbierky.
- Či majú dosahy protesty a nesúhlas kultúrnej obce s vedením SNG.
Od roku 2023 ste pôsobili v Slovenskej národnej galérii ako junior kurátorka zbierky starého umenia. Čo ste v tejto pozícii robili?
Nastúpila som v momente, keď si inštitúcia prechádzala transformáciou. Prišla som do nových priestorov zrekonštruovanej galérie.
Rovnako aj pozícia junior kurátorky bola niečím úplne novým: účelom bolo aj zaúčať novú generáciu kurátorov. Predtým existovali len asistenti. Rok po mne nastúpili ďalší dvaja junior kolegovia.
Inštitúcia sa snažila zabývať, fungovať v rámci novej štruktúry. Vypomáhala som pri nových výstavných projektoch. Najväčšiu úlohu som mala pri výstave Plody sváru: obraz Osmanskej prítomnosti. Riešila som viaceré veci – od produkcie až po výpomoc so zmluvami. Zaúčala som sa do chodu galérie spoločne so starým tímom.
Za rok a pol mojej prítomnosti sa mi podarilo byť spolukurátorkou výstavy súčasného umenia Zory Palovej, čo nebolo v popise mojej práce, no bol mi ponúknutý priestor na rast, za čo som vďačná.
Kaja Roško (Jurčišinová)
- je absolventkou dejín umenia na University of St. Andrews v Škótsku
- v roku 2021 získala postgraduálny titul z Arts & Culture Research Master z University of Groningen v Holandsku
- v roku 2021 boli výsledky jej magisterského výskumu publikované v Museum International (Vol.73)
- počas štúdia absolvovala zahraničný pobyt v Ríme a taktiež stáže vo niekoľkých kultúrnych organizáciách, vrátane Holandskej asociácie múzeí v Amsterdame, Bienále Matter of Art (tranzit.cz) v Prahe, a Európskeho kultúrneho centra v Benátkach
- v Slovenskej národnej galérii pôsobila od roku 2023 do roku 2025 na pozícii junior kurátorky Zbierok starého umenia
- od novembra 2025 bude pôsobiť na doktorandskej pozícii v Taliansku a Nemecku ako Marie Skłodowska-Curie Actions Doctoral Network Fellow v rámci medzinárodného výskumného projektu StoryPharm
Prečo ste chceli v SNG pracovať?
Pre študentku dejín umenia ide o vysnenú, krásnu prácu. Prepája množstvo oblastí.
SNG bola v určitom bode skvelá inštitúcia, ktorá sa modernizovala a chytala sa na svetové. V žiadnom prípade neľutujem, že som sa pre príležitosť pracovať v Slovenskej národnej galérii vrátila zo zahraničia. Išlo o skvelú skúsenosť, veľa som sa naučila.
Neviem si predstaviť, že existuje študent či študentka dejín umenia a nie sú vďační, že budú kurátormi v národnej galérii.
Prečo teda zo SNG teraz odchádzate?
Galéria už nie je inštitúciou, v ktorej som začínala.
Atmosféra, ktorá v SNG vládne po minuloročnom odchode kolegov a kolegýň, je relatívne bezútešná. Zvyšný tím, ktorý zostal, sa triešti. Odliv odborníkov pokračuje.
Aj keď možno mal niekto z nás „preživších“ nádeje, že sa galéria bude budovať ďalej, zostali nenaplnené.
Ako to myslíte?
Inštitúcia funguje bez dialógu, vízie, odbornosti či hodnôt. Ide o moje osobné pocity, no cítila som chaos. Atmosféra nebola dobrá, dopadala na všetkých ľudí, čo zostali.
Ako reagovalo vedenie na váš odchod?
Nijako. Končila mi zmluva a sama som sa vnútorne rozhodla, že ide o moment, kedy odídem.
Čakala som však, že sami otvoria debatu, ako to robilo predchádzajúce vedenie, keď mi prvý rok končila zmluva.
No nič neprichádzalo, až som v jednom zlomovom momente som oznámila odchod. Priama nadriadená na to nereagovala, ani pán generálny riaditeľ Králik. Pán umelecký riaditeľ Dostál mi len napísal, nech odovzdám agendu.
V posledných mesiacoch však nedochádzalo skoro vôbec ku komunikácii s kurátormi.
Kaja Roško (Jurčišinová) spolupracovala v SNG na viacerých výstavách. (zdroj: Juraj Starovecký)Minulý rok odišli zo SNG viacerí zamestnanci, vrátane tých na vedúcich pozíciách. Prečo ste sa rozhodli v galérii zostať?
Išlo o kombináciu rôznych faktorov. Predsa len bola to práca. Mnoho ľudí vníma prácu v kultúrnej oblasti ako poslanie, no treba platiť nájom, účty. Zároveň som sa špecificky pre prácu v SNG sťahovala na Slovensko, dovtedy som dlhé roky žila v zahraničí. Dotiahla som sem aj partnera.
Odísť pár mesiacov po tom, ako som si všetko konečne vybavila, mi neprišlo férové. Taktiež som nebola vnútorné stotožnená s odchodom. Rešpektovala som rozhodnutia kolegov a kolegýň, no sama som to ešte tak necítila.
Dva týždne pred hromadnými výpoveďami sme tiež otvárali výstavu Zory Palovej, kde som bola spolukurátorkou.
Samotná umelkyňa umrela len pár týždňov pred otvorením výstavy. Považovala som za svoju povinnosť výstavu, na ktorej sme mesiace pracovali, otvoriť a dozrieť na zapožičané diela, kým boli vystavené u nás.
V e-maili, ktorý zverejnil profil Slobodná národná galéria, ste písali riaditeľovi SNG Jurajovi Králikovi, že sa od začiatku októbra vzdávate titulu kurátorky – že v galérii je pre vedenie dôležitejšie to, kto má aký plagát v kancelárii, než to, že o chvíľu bude väčšina zbierok bez kurátorského dozoru. Čo teda riešia riaditelia v galérii?
